Keď sa vyplatí hrach o stenu hodiť  

V blízkej budúcnosti sa budeme rozprávať so stenami izieb či kancelárií a nebudeme to považovať za bláznovstvo. Doteraz tiché a pasívne stavebné prvky „ožijú“ vďaka senzorom, automatizačným prvkom a cloudovým technológiám, pospájaným internetom vecí do inteligentnej infraštruktúry.

Dnes je 99 percent budov „hlúpych“ a rozprávať sa s nimi je naozaj zbytočné. No digitálne technológie ich začne meniť, až sa postupne budú podobať živým organizmom, schopným inteligentne interagovať, učiť sa a prispôsobovať sa meniacim potrebám obyvateľov či okolitým podmienkam.

Schopnosť budovy reagovať na svetlo, počasie či obsadenosť je len začiatok. Vďaka umelej inteligencii zvládnu stavebné štruktúry stále viac a viac úloh. Dokážu napríklad diagnostikovať svoj stav a automaticky komunikovať s technikmi, či treba riešiť akútnu potrebu alebo naplánovať preventívnu údržbu.

Centrom inteligencie budovy je jej digitálne dvojča. V digitálnom priestore spojením statických a dynamických dát z viacerých zdrojov vytvára trojrozmerný virtuálny model reálnej fyzickej budovy. Poskytuje prehľad o jej fungovaní v reálnom čase a operátorom umožňuje okamžite vykonať úpravy, aby dosiahli optimálne parametre.

Analýza dát nie je dôležitá len v bežnej prevádzke, ale aj v mimoriadnych situáciách. Napríklad pri požiari bude budova hasičom posielať informácie o jeho rozsahu, miestach, kde sa zhromažďujú ľudia a stave únikových ciest. Z dlhodobého hľadiska zasa digitálne dvojča poskytuje architektom a projektantom informácie o využívaní a výkone budovy, aby získali podklad pre lepšie návrhy budúcich stavieb.

Inteligencia budov zatiaľ nie je bežnou záležitosťou dokonca ani v nových projektoch. To sa ale postupne zmení, pričom hlavným motívom bude tlak na hospodárnosť a efektivitu. Bez nových technológií – senzorov, inteligentných softvérov až po monitorovanie a údržbu – ich nebude možné naplniť. Aj existujúce budovy bude treba  dodatočne vybaviť, aby sa zvýšila ich hospodárnosť.

Obrovské úspory nákladov sa núkajú pri osvetlení a pri kúrení, ventilácii a klimatizácii. Mali by byť zapnuté len tam, kde je to potrebné a kde sa zdržujú ľudia. Nie je žiadnym tajomstvom, že až polovica spotrebovanej energie sa v priemernej budove zbytočne premrhá práve na tieto služby.

Dôležitou oblasťou je aj údržba. Analýza dát dovolí správcom vopred plánovať zásahy. Prediktívna údržba je výrazne lacnejšia, pretože potrebné diely sa vymenia a opravy sa vykonajú skôr, ako vznikne väčší problém alebo havária.

Navyše, v budúcnosti bude každá inteligentná stavba schopná interagovať so svojim širším okolím. Napríklad budova s slnečnými kolektormi na streche môže komunikovať s inteligentnými rozvodnými sieťami, aby ponúkla na predaji prebytkovú energiu. A naopak, lacnú elektrinu mimo spotrebnej špičky využije v kotloch na výrobu tepla.  

Vstupujeme do obdobia veľkej transformácie mestskej infraštruktúry. Poskytne nové príležitosti pre majiteľov, prevádzkovateľov i nájomcov budov, aby dramaticky znížili náklady. Zároveň im poskytne možnosť efektívnejšie prispieť k úsiliu spomaliť klimatické zmeny.