Európsky projekt automatizuje spracovanie rýb
Inteligentné roboty dokážu zabaliť klzké morské ryby a vďaka umelej inteligencii zistia, či sú čerstvo vylovené.
Hoci z oceánov a morí pochádzajú len tri percentá globálnych dodávok potravín, výlov rýb je nadmerný a drastický. „Ryby patria medzi zdravé potraviny a ako rastie svetová populácia, výrazne sa zvyšuje aj dopyt. Našim záujmom je chrániť oceány a zároveň uspokojovať naše potreby. Technológie ponúkajú možnosti, ako podporiť udržateľný lov a dary mora ponúknuť spotrebiteľom v najvyššej kvalite“, hovorí Torill Østingsen zo spoločnosti Siemens Industries v Nórsku.
Rybári dodávajú svoje úlovky do veľkých chladiarenských skladov v prístavoch, odkiaľ sa distribuujú do maloobchodov i supermarketov. Morské plody sú umiestnené vo veľkých plastových debnách pokryté ľadom. Zamestnanci skladu ich ručne vyberajú, skontrolujú ich kvalitu, odvážia a pobalia do prepraviek maloobchodníkov. Keby sa podarilo tento proces automatizovať, odstránila by sa náročná manuálna práca a zároveň by bola garantovaná čerstvosť a kvalita rýb.
Baliace automaty
Na automatizáciu veľkoskladov sa zameriava projekt, financovaný Európskym inovačným a technologickým inštitútom. Zapojilo sa doň viacero priemyselných firiem a výskumných inštitúcií. „Automatizovať postupy manipulácie s rybami si vzali na starosť výrobca robotov KUKA a francúzska výskumná spoločnosť CEA. Nie je to jednoduché, pretože robotické prsty musia byť schopné uchopiť klzkú rybu s jemnou kožou. Spoločnosť Siemens sa zasa sústreďuje na vyriešenie otázky, ako zabezpečiť, aby sa maloobchodníkom dodávali iba ryby najvyššej kvality, teda vždy čerstvé,“ vysvetľuje Sven Dudeck zo Siemens Technology.
Pohľad pod kožu
Koža rýb o ich čerstvosti prezradí najviac – len čo je ryba zabitá, jej pokožka sa pomaly začína meniť. Stráca svoju pružnosť a vytvorí sa tenká vrstva slizu. „Molekuly na povrchu kože sa menia. Proteíny sa rozkladajú a vytvárajú sa nové chemické látky, ktoré človek ľahko odhalí. Lenže stroj nemá čuch, preto využívame hyperspektrálnu analýzu – povrch kože ožarujeme elektromagnetickými vlnami. Rôzne molekuly vykazujú typické absorpčné vzorce, môžeme tak zistiť, v akom množstve na koži rýb vytvorili,“ hovorí Alexander Gigler zo spoločnosti Siemens Technology
Kvalitu rýb hodnotí umelá inteligencia. Pri učení využíva dáta, ktoré definujú niekoľko úrovní čerstvosti ryby. Podľa zistenej absorpčnej schémy potom vyhodnotí, či je čerstvo ulovená alebo či už stratila štandardnú kvalitu.
V spotrebe rýb má Slovensko čo doháňať
Globálna spotreba rýb a morských plodov sa za posledných päťdesiat rokov zdvojnásobila, čo má za následok často drastické znižovanie populácie rýb v moriach a oceánoch. Aktuálne každý obyvateľ Zeme spotrebuje ročne v priemere 22,3 kilogramu rýb. Svetoví rekordéri sú Kórejci s 78,5 kg. Európska únia má priemer 25,1 kg, pričom na starom kontinente dominujú práve Portugalčania s 55,9 kg. Z vnútrozemských krajín sú po Luxembursku (32 kg) najlepší Rakúšania s 13,2 kg. Slovensko je v rámci únie na chvoste s priemernou ročnou spotrebou 5,5 kg (odporúčaná dávka konzumácie rybieho mäsa je pritom 17 kg). Vyše osemdesiat percent slovenskej spotreby pokrývajú morské roby. Medzi najpopulárnejšie patria losos, makrela, sleď, rôzne druhy tresky a tuniakovité ryby. Novú technológiu chce po prvýkrát využiť partner projektu – najväčší portugalský maloobchod s čerstvými rybami Sonae MC. Spoločnosť denne predá vo svojich takmer šiestich stovkách obchodov takmer 53 ton rýb. Výrobky triedi a balí v chladiarenskom komplexe v mestečku Azambuja neďaleko Lisabonu. Pilotný systém pre hyperspektrálnu analýzu uvedie do prevádzky ešte v roku 2021.
Autor: Aenne Barnard
