Vzrušujúci príbeh internetu vecí 

Prvou „vecou“ na internete bol stroj na sódu umiestnený na Univerzite Carnegieho–Mellonových v Pittsburghu v Pensylvánii, ktorý informoval o tom, koľko obsahuje nápoja a akú má teplotu. V roku 1982 to bola rarita. No stačilo len dvadsať rokov a z jedného prístroja sa stala masa „vecí“ pripojených na internet, ktorá prevýšila počet ľudí žijúcich na zemeguli. K tomuto zlomu došlo niekedy v roku 2008 alebo 2009.

Odvtedy sa „internet vecí“ (IoT) neustále šíri obrovskou rýchlosťou. K celosvetovej dátovej sieti je teraz pripojených okolo 27 miliárd zariadení, vrátane rôznych snímačov, domácich spotrebičov, strojov, veterných elektrární a automobilov. A dramatický rast pokračuje. Odhaduje sa, že v tomto roku počet pripojených „vecí“ prekročí 30 miliárd a do roku 2025 vzrastie na 75 miliárd. V tej chvíli bude k internetu pripojených takmer desať vecí na každého človeka. Explozívny vývoj sa očakáva takisto na trhu internetu vecí. Hovorí sa o náraste hodnoty tohto trhu z odhadovaných 248 miliárd dolárov v minulom roku na zhruba 1,6 biliónu dolárov v roku 2025.  

Existuje dobrý dôvod, prečo sa k internetu pripája stále viac zariadení: dáta sú cenné. Na jednej strane zariadenie môžu poskytovať užitočné informácie o svojom aktuálnom stave alebo procesoch, ktoré sa v ich prostredí odohrávajú. Na druhej strane môžu tiež prijímať informácie zo siete, takže ich možno riadiť v reálnom čase.

Napríklad veterné elektrárne dodávajú veľké množstvo dát zbieraných snímačmi, ktoré informujú o aktuálnych veterných podmienkach a o stave turbín. Keď sa tieto informácie prepoja v cloude, vytvoria komplexný obraz celej elektrárne. Jej prevádzkovatelia potom môžu pomocou algoritmov optimalizovať výkon elektrárne a identifikovať problémy skôr, ako by prišlo k zlyhaniu (prediktívna údržba).

Internet vecí tak zvyšuje konkurencieschopnosť firiem, ktoré ho používajú. Spoločnosť Siemens ponúka otvorený cloudový operačný systém pre internet vecí MindSphere.

Internet vecí hrá kľúčovú úlohu v budúcnosti výroby. Priemysel 4.0 vytvoril pre výrobné závody novú paradigmu. Keď sa prepojí všetky časti dodávateľských a výrobných reťazcov, možno výrobu univerzálne optimalizovať a okamžite a automaticky prispôsobovať novým požiadavkám, a to vrátane výroby customizovaných produktov (veľkosť šarže sa rovná jednej) za konkurencieschopné ceny.

Potrebné dáta sa získavajú v reálnom čase zo snímačov umiestnených na komponentoch od dodávateľov, na výrobných strojoch alebo systémoch kontroly kvality, pričom všetky sú pripojené k internetu. Namerané hodnoty sa potom centrálne analyzujú.

Obrovské množstvá dát poskytovaných internetu vecí často ukrývajú cenné informácie, ktoré nie je možné „vydolovať“ pomocou jednoduchých analytických metód, ako sú štatistiky. Veľmi úspešná v riešení tejto úlohy väčšinou býva umelá inteligencia. Dokáže napríklad v nameraných hodnotách z výroby samostatne rozpoznávať vzory a získané informácie využívať pri trvalom zlepšovaní výrobných postupov – preto je umelá inteligencia de facto jedným z hlavných dôvodov, prečo sa internet vecí tak prudko rozvíja.

Internet vecí súčasne podporuje ďalší rozvoj umelej inteligencie. Tréning neurónových sietí vyžaduje obrovské množstvo dát, aké v mnohých prípadoch neboli donedávna k dispozícii. Internet vecí túto situáciu zmenil, pretože pripojené „veci“ dodávajú stále viac a viac dát, ktoré možno využiť pri vývoji, zlepšovaní a trénovaní algoritmov umelej inteligencie. 

Očakáva sa, že internet vecí získa obrovskú podporu z mobilnej siete novej generácie. Sieť 5G umožňuje pripojiť snímače k internetu lacno bez toho, aby spotrebovávali veľa energie a navyše s krátkou dobou odozvy – to je mimoriadne cenné napríklad pre priemysel alebo autonómne vozidlá. Doteraz sa zariadenia obvykle pripájali k internetu pomocou káblov alebo zavedených rádiových štandardov, ako sú Wi-Fi, Bluetooth alebo ZigBee.

Najväčšími rizikami spojenými s internetom vecí sú špionáže a kybernetické útoky, pretože každý sieťový snímač, a dokonca aj každá chladnička pripojená k internetu môžu byť teoreticky zneužité ako vstupná brána do siete. Hrozí potom zmazanie alebo modifikácia vysoko citlivých dát, čo by malo zničujúce následky.

Spoločnosť Siemens sa s týmto problémom stretáva v každodennom styku so zákazníkmi. Natalia Oropezaová, zodpovedná za kybernetickú bezpečnosť v spoločnosti Siemens, upozorňuje na ekonomické riziká: „Ignorovanie kybernetických bezpečnostných rizík by mohlo celý biznis zničiť.“ Spoločnosť Siemens vyvinula komplexný prístup ku kybernetickej bezpečnosti, ktorý v niekoľkých stupňoch odoláva tejto rozširujúcej sa hrozbe. Na vývoj softvérov pre zdravotníctvo sa sústreďujú tímy takmer štyristo špecialistov zo Siemens Healthineers Slovensko v tesnej spolupráci s medicínskymi odborníkmi. Sú súčasťou veľkej spoločnosti Siemens Healthineers, ktorá má na globálnej úrovni deväťtisíc výskumníkov a vývojárov. Doteraz získali viac ako 18 500 patentov a spoločnosť kontinuálne investuje do vývoja, vlani to bolo vyše 1,3 milióna eur. Aj Siemens Healthineers Slovensko vynakladá nemalé finančné prostriedky na školenia a zvyšovanie kvalifikácie svojich zamestnancov, keďže to považuje za jeden z kľúčových faktorov dlhodobého úspechu. V obchodnom roku 2019 to bolo takmer štyristotisíc eur.